Kráčala...

4. june 2011 at 13:26 | Sym White |  poems / Sym
Možno tam pár vecí nesedí, ale predsa, mne sa páči. Snáď bude aj vám, zase trocha depresívna, ale iná od ostatných...
X_5ab520ef_large


Ostré lúče slnka jej snehobielu pokožku postupne spaľovali,
príjemný vánok a jemný vánok sa s jej vlasmi pohrávali.
Oči si zatvorila, aby nevidela všetky hrôzy sveta,
v hlave počula prekrásny hlas a odznievala jej tam jediná veta.

Pocity ňou prechádzali a rozprestierali sa po jej tele,
pomaly kráčala a skoro nevládala, bolo po všetkom hneve.
Umierala túžbou vypnúť na malú chvíľu,
jej kroky sa nezastavovali a vyzerali, že prejde jednu míľu.

Počula tiché výkriky v jej hlave,
neznášala keď bola v tom beznádejnom stave.
Jej cesta prechádzala už len v zlom smere,
jej myšlienky prekričalo srdce a pokračovalo v neznesiteľnom reve.

Slza za slzou po hladkom líci jej tielka,
srdce svojimi vášnivými citmi si rýchlo spiekla.
Zapchala si uši, aby nepočula toľko ľudských chýb,
ľahla si na zem a pomaly odchádzala od všetkých krívd.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 lostinthedark lostinthedark | Web | 4. june 2011 at 20:15 | React

Oh, to je krásne, ako keby som v niektorých častiach čítala o sebe, aj ja by som chcela zavrieť oči, zapchať si uši a odísť, len škoda, že je to tak ťažké...

2 Sym White Sym White | Web | 7. june 2011 at 14:37 | React

[1]: Máš pravdu, že to nie je ľahké, len tak odísť..

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama