Niet cesty späť.

4. june 2011 at 16:00 | Sym White |  poems / Sym
Ďalšia báseň..Bola som inšpirovaná dvoma piesňami, ktoré mám veľmi rada a k tomu som túto báseň písala po tme...:)

Th_500_550_1302378006_5594971314_3238b6a0a9_z_large


Dookola ťa straší jedna a tá istá nočná mora
a vždy keď zaspíš sa ti prisnije znova a znova.
Už sa konečne bojíš?
Ale za svojím klamstvom si neustále stojiš.

Keď zasa prežívaš tvoju nočnú moru,
začínaš sa potiť a lapeš po dychu,
si ako ten, ktorý premýšľa o jede a jeho vpichu,
svojím zmýšľaním na seba priťahuješ tmavú clonu.

Si otrokom svojej predstavivosti
a teraz zažívaš naozajstné bolesti.
Dostávaš, čo si zaslúžiš,
škoda, že to na klamstvo zasa obrátiš.

Vracia sa ti to, čo si rozdával,
prichádza to vo vlnách a teba to ničí.
Toľko ľudí si o šťastie okrádal.
Ty mlčíš, ale tvoje vnútro od utrpenia kričí.

Prenasledujú ťa samé sokoly,
v podzemí sa prebúdzajú mŕtvoly.
A ty si kopeš svoj vlastný hrob,
pomaly sa pripravuješ na svoj nechcený skok.

Ja viem, že sa tvoj koniec blíži,
pretože sa tvoj osud s neprekonateľnými skúškami kríži.
A zdola sa už hlasy ozývajú,
tým ťa démoni k sebe volávajú.

Ty sa už neubrániš
a svoju krehkú vôľu nezachrániš.
Svoju klamársku dušu si zapredal diablom,
láska ti bude chýbať a bez nej umrieš hladom...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama