stories / Nepochopená

Nepochopená časť 4.

19. may 2011 at 18:17 | Sym White
Ešte jedno nech to máme všetko pokope, nie? :) Koniec prvej kapitoly..
0x550_1293991059_large
Neznášam ju, neznášam ... Prečo mi celý môj život len strpčuje ona? Čo som ti Nina, také spravila? Ublížila som ti nejako alebo aký má to dievča so mnou problém?
Vŕtalo mi to hlavou a ja som nedokázala normálne uvažovať, najradšej by som niečo hodila o zem a tak sa upokojila. Rozbila by som nejaký predmet na malé kúsočky, na najmenšie a tie kúsky by sa už nedali nikdy zlepiť, nedali by sa už nikdy do kopy. Kvôli mne, lebo som taká nahnevaná, že by som to takou veľkou silou hodila o zem.

Nepochopená časť 3.

19. may 2011 at 17:58 | Sym White
Pokračovanie..:)
"Dávid?" ozvala som sa tichším hlasom. Počula som tichý úškrn, nebolo mi to vtipné : "Azda sa bojíš?". Mal pravdu bála som sa sa ticha, samoty a tmy, ale nechcela som mu dať za pravdu. "Si vtipný, jasné, že nie!" zasmiala som sa spolu s ním nech to znie dosť presvedčivo. Zrazu nastalo ticho, hnusné ticho, čakala som, že nejako zareaguje, ale on nič. Prečo ostal ticho? Spravila som niečo zlé? Alebo so mnou nechce byť? Sklonila som hlavu a pozerala do zeme, nevedela som či mám k nemu ísť a vrhnúť sa mu do náruče alebo len tak čakať čo bude ďalej. A čo ak bude čakať kedy poviem niečo ja? Čo ak sa neozve? Môj vnútorný bľabot prerušil ten krásny hlas: "Neprídeš ku mne? Tak to si musím prísť ja k tebe." Rýchlym krokom sa ku mne priblížil, srdce sa mi rozbúchalo, búchalo omnoho rýchlejšie ako obyčajne. Bála som sa aby mi nevyskočilo z hrude. Moje ruky skryl do svojich dlaní a pozeral mi do očí, krásne modré oči ma hypnotizovali. Umierala som túžbou, aby som do nich hľadela každý deň. Bola som úplne mimo, nič som pri ňom nevnímala iba jeho nádychy a výdychy, boli trochu ťažšie, vedela som, že to prežíva tak ako ja. Cítili sme stále to isté.

Nepochopená časť 2.

18. may 2011 at 19:47 | Sym White
Príbeh pre ľudí, ktorí majú radi niečo takéto..:)
Tumblr_llb3v2hyap1qg3l0so1_500_large
Vrátila som sa domov a vyzliekla si mikinu, ktorú som zavesila na vešiačik na chodbe. Do svojej izby som sa priam rozbehla a zapla svetlo. Rýchlo som si sadla za svoj starý stolík slivkovej farby, tú som milovala, taká tmavá a krásna. A zapla svoj notebook, naťukala som si facebook, svoj email a heslo. Našla som si ten facebookovi účet, s ktorým som sa chcela porozprávať. Nebol tam, samozrejme, veď boli skoro 4 hodiny ráno. Tak som sa rozhodla napísať mu správu, rozmýšľala som aké mám použiť slová. Začala som slovami : "Ahoj, viem, povedala som ti, že ťa už nikdy nechcem vidieť, ale netúžim ostať takto. Bola by som rada ak by sme sa porozprávali. Budem čakať na tvoju odpoveď, snáď sa mi ozveš." Chvíľu som rozmýšľala nad tým či mám kliknúť na tlačidlo "odoslať" alebo to mám zrušiť, snažila som sa nájsť to správne riešenie. V tejto situácii som naozaj nevedela, čo mám spraviť. Či mám pokračovať v našom priateľstve alebo niečo viac ako priateľstve, alebo mám s ním zostať na mŕtvom bode. A to len preto, lebo som slaboch, lebo sa bojím, že ma zase niečo zrazí na zem. - Si hrozná! - kričal mi niečí hlások v mojej hlave až mi tam dunelo.

Nepochopená časť 1.

18. may 2011 at 19:02 | Sym White
Nový blog, zasa musím pridať aj sem tento príbeh, nech všetci vieme o čom to je :)

Kapitola I.

Slnečné lúče slnka, ktoré presvitali cez rolety, ma zobudili. Kvôli tomu včerajšku som sa nechcela ani zobudiť, tak som sa prevrátila na druhý bok a snažila sa zaspať. Po hodnej chvíli som si uvedomila, že to je nemožné, nezaspím.. Vzdala som to a otvorila som oči, hlasno si vzdychla a premýšľala nad mojím životom, zistila som, že je strašne nudný, nikdy som sa necítila takto ako práve dnes. Nikdy som necítila tento pocit, čo to bol vôbec za pocit? A je to vôbec pocit? Neviem prísť na to, čo cítim už mi načisto preskakuje? Sama seba som nespoznávala, nikdy nie som smutná, som, ale nie tak často. Včerajšia nálada ma prešla, toto je niečo iné. Sadla som si na svoju mäkkú posteľ a pri hľadaní papúč som si dávala neustále dookola tú istú otázku : "Prečo práve ja?"
 
 

Advertisement